Blúdenie spomienkou.
Byť Gstále doma toGmaj7 nie je po G6čom túžim,Gmaj7,G
Byť C2stále doma to C6nie je mojím C2snom.
Už od útleho veku tajne snívam ďaleko do hôr odísť len s gitarou.
 
R: A pretoD2 hľadám partu a volám všetkých C2tých,
čo túžia tráviť nociG pod nebom.Gmaj7,G,Gmaj7
 
Keď vzbĺkne oheň a vatra krásne praští a rozoznie sa nocou krásny spev.
Keď gitara znie a mnohé páry očí sú zahľadené a niet v nich ľudský hnev.
 
Keď cítim niečo, čo bude trápiť ľudí a zmizne tieň, čo vytváral ho strom.
Keď človek sám si svoj svet vyhubí a krásy lesou ostanú len snom.
 
R: Už potomD2 nebudem kráčať tou lúkou zeleC2nou,
už budem blúdiť iba Gspomienkou.
Už potom D2nebudem kráčať tou lúkou zeleC2nou,
už budem blúdiť iba Gspomienkou.Gmaj7,G,Gmaj7,C2,G,Gmaj7,G