Keď na horách.
 
Keď na horách je snehom celá zem pokrytá,
nikto vtedy s vôľou sa do nich nechystá,
aj vyhladnutý dravec si radšej odmyslí,
aby v takej zime hľadal jesť, to si kľudne odpustí.
 
Práve v takú zimu som dostal v noci sen,
nech v zasnežených horách šťastie si nájdem,
povedal som: "Nedbám," a zbalil som si vak,
na tú cestu za šťastím spieval som si tak:
 
V ďalekých horách šťastie už ma čaká,
v zodratých nohách bolesť však je sladká,
v ďalekých horách nájdem svoje šťastie,
zlatisté prúty mi k nohám hora kladie.
 
Už dlhé roky blúdim si stále po horách,
už zima prešla mnohokrát a stále blúdim sám,
vždy premýšľam čo znamenal môj sen o šťastí,
prečo vlastne blúdim horou, lesom, kedy sa navrátim.
 
Až teraz vlastne chápem, čo ten sen znamenal,
už teraz pevne cítim, že nechcem by už kráľ,
nech všetko zlato zmizne z hôr a tiež v bystrinách,
lebo zlato ľudí nespasí a človek koná vo vidinách.
 
Môj sen každý vidí, a čo som našiel nie sú divy,
môj sen, to je láska, čo na každého v nebi čaká,
môj sen každý vidí, a čo som našiel nie sú divy,
môj sen, to je láska, čo na každého v nebi čaká.