Opustení, ale nie sami.Kapo 5
 
AmiNa malej lúčke Cpod modrým nebom,
Gtam sme sa stretli,Amipred dávnym časom.
AmiNa malej lúčke Cplnej kvetín
Gspieval som pieseň Amipre malé deti.
 
GKratučkú Cpieseň, Fmaj7len zopár tónov,
Go vtáčom Cspeve, o Fmaj7speve zvonov.
GKratučkú Cpieseň, Fmaj7že boli sami,
Gkeď sa ich Cvzdali Eich vlastné Amimamy.
 
Hrali sme stále o svojich túžbach,
byť aspoň chvíľku ukrytý v rukách.
Možno raz príde náručie lásky,
odpoveď na všetky naše otázky.
 
Prečo je na strome tak málo kvietkov,
prečo nepoznáme život bez hriechov?
Prečo nás nechápu aj vlastné mamy,
prečo nás nechali na lúke samých?
 
Na malej lúčke pod modrým nebom,
možnos ich stretol, nie je ich málo.
Na malej lúčke kŕdel detí,
budú ti spievať o svojom nebi.
 
Stojím na lúčke pod modrým nebom,
tam som ich stretol pred dávnym časom.
Ó Bože dobrý za nich ťa prosím,
za všetku bolesť, čo každý nosí.
 
Za rany na duši, spomienky v smútku,
za prázdno na srdci, za každú túžbu.
Aby ich niekto mal trošku rád na zemi,
aby sme raz spolu spievali o nebi.