Otec 2.
Dmaj7,Dmi7
Dmaj7Hľadíš Dmi7na jeho zvráskavenú Dmaj7tvár,
Dmi7možno si vravíš – Bmaj7starý klaun.
Tisíce C2chvíľ, tisíce Bmaj7slov,
ktoré Ti C2vnášal do životaDmaj7 snov.Dmi7,Dmaj7,Dmi7
 
Vidíš tie čisté chvíle jeho dlaní, keď vodieval ťa každý deň,
hladil ti tvár, tíšil tvoj hnev, mal ťa vždy rád, tie vrásky si váž.
 
Vravíš, že už je starý, už len mlčí, no, čo máš vidieť jeho tvár,
ten smutný C2pohľad, nič okremBmaj7 sĺz nie je TiC2 slané, radšej už Bmaj7mlč.
Cítiš sa C2silný, no si pritom Fmaj7prach, čo v srdci dnes A4máš.A7
 
Dmi7Ty, ktorého z C2lásky splodil Dmi7on, dnes iba C2čakáš na jehoBmaj7 smrť.
Myslíš, že C2sám si budešBmaj7 kráľ, konečne C2sám, no pozor si Fmaj7daj:
zrúti sa TiA4 trón.A
 
Viem, bolesť a trápenie máš, stoj, lebo s ním zničíš aj to, čo máš.
Poslednú lásku zničíš si zlom, o ktorom vravíš, že je len v ňom:
pochop, že blúdiš.
 
Dal života tvojmu dychu on, ktorý Ti stál po boku dní.
Každučký C2deň učil ŤaBmaj7 stáť, aj prvý C2krok viery Ti Dmaj7dal.
Dmi7,Dmaj7,Dmi7,Dmaj7