Stará ulica.
 
Keď ráno slnko vychádza
a s ním sa na ulicu vrhám,
všade vôkol začína sa hra,
kde hlavnou postavou je človek ako ja.
 
Milenci láskou opojení, kráčajú dňom i tmou,
a dôchodci módou vyplašení, sa čudujú všedným dňom.
Kráčame všetci zaslepení tou starou ulicou
a hľadíme na tovar vystavený a sami sme si tovarom.
 
Túlam sa ulicou a hľadám,
hľadám tie tváre ustaté.
Nachádzam vrásky, inde make-up
a svojou tvárou dopĺňam ten istý svet.
 
Nachádzam tváre uplakané, iné sú plné úsmevov,
a dieťa, čo v kúte je uplakané, len hľadí do výkladov.
Ľudia sú rôzni na ulici, jedni sú chudobní iní bohatí.
No tí, ktorí nad nami vládnu sú tí, čo v uliciach sú neznámi.
 
Našťastie dýcham a lásku mám,
našťastie tvár svoju spoznávam.
pred svojou tvárou svedomie mám
a s láskou si stále spievam:
 
"Milujem ľudí, čo milujú svet,
čo chránia si sny a nechcú ísť preč.
DMilujem svetlo, Gslnko a dážď a Hmidievčinu,
čo v srdci mám dievčinu, čo v srdci mám. "