Vymyslená krajina.
 
Dýchaj, keď sa dusíš, kráčaj, kam chceš ísť,
spievaj, keď sa nudíš,len od nás neodíď.
Pískaj, keď sa učíš, lietaj, kam len chceš,
tlieskaj, keď sa tešíš, len od nás nechoď preč.
 
Budeme sa stále smiať a nik ten smiech nám nesmie vziať,
budeme len s priateľmi, čo množia lásku nadšení.
Za jediný úsmev zaplatí sa úsmevom,
nebudeme vôbec napo mínať,len s úsmevom.
 
Ak chceš, tak hraj, ak nie tak počúvaj,
ak máš chuť na sladké, tak papaj.
Máš čas, na čo len chceš, ak chceš, daj si egreš,
ak nie, tak počúvaj, len sa nám neodúvaj.
 
Keď sa ráno prebudíš, usmej sa na ľudí,
je to starý dobrý trik na tých, čo robia krik.
Potom deň keď pokročí, pozri deťom do očí,
ten obraz v srdci maj, s ním isto uzrieš raj.
 
Poď sem ja nehryziem, pekne spievaš, ja to viem,
preto žijem v krajine, kde úsmev panuje.
Ak cheš žiť tu tiež, možeš, kde len chceš,
úsmev pekný máš, len či ho používaš.
 
Keby taká krajina nemala konca v šírom svete,
bola by iste aj pri nás a nie len v tejto piesni, no to už viete.
Keby táto krajina, keby táto krajina,
nebola len vymyslená pieseň.