Život v horách.
 
Každý rok, každé leto beriem svoj starý vak.
S gitarou a s krátkou piesňou idem preč, no neviem kam.
Priateľov, tých mám mnoho, cez deň so slnkom si hrám.
V noci mesiach chválim za to, že ma chráni, že ma má rád.
 
Po horách túžim, v noci s horou zaspávam,
na horách cítim, že vôbec nie som sám.
 
V rieke zvlažím svoje údy, čo sú cestou ustaté,
zložím batoh, čo so mnou blúdi, spievam piesne usmiate.
Natrhám si poľné kvety, za klobúk si pierko dám.
Zbalím batoh a pár vecí, ďalej kráčam svetom sám.
 
Každý večer pri ohníku poďakujem za ten deň,
čo som prežiť mohol šťastný, že ten večer sláviť smiem.
Keď si líham pod konáre, prosím Boha o ten sen,
v ktorom lesy, rieky, stráne ostanú vždy tajomné.